Moj Maraton bol vlastne moj štart

„Můj nejlepší běžecký zážitek“

Veľmi ťažko sa mi vyberá z mojich zážitkov , ktoré som naozaj zažila len ja a MOJ beh. Ale skusim sa skor zahladieť do minulosti kedy to všetko začalo.  Bolo to pár pekných cca 15 rokov dozadu a začala som si len tak pobežkávať popri po škole. Nebolo to nič take mojmu srdcu blízke skor som len skušala okusiť beh. Po škole som sa zamestnala a moj šef bol bývylý paťbojar a mal za sebou aj olympíske  hry. Ked zistil, že behavam rozhodol sa ma povzbudiť. POvedal mi že mam začať viac trenovať a prihlasiť sa na polmaraton v Košicich a on mi na oplatku zaplatí štartovné a aj bežecke oblečko a topanky. Proste a jednoducho ma zasponzoruje.

JA ako ucho čo si vyšla zo školy a platom malým ako ponožky som sa rozhodla to risknuť a išla som do toho bez rozmyslu.

Na rok som štartovala moj prvý polmaraton. A musim povedať že na svoj prvý polmaraton spomínam neskutočne rada.  Začiatok behu bol neuveritelne emocionálny  a povzbudil ma v mojom behu. To povzbudenie však trvalo cca 7 kilometrov , nakoľko som behála rýchlejšie ako zvyknem tak som sa skor unavila. Na cca 15 km prišla kríza , bola som neskutočne hladna ale podržal ma starší bežec a podporil ma . Pomahal mi aspon slovom cca 2km za čo som mu neskutočne vdačne že som beh vtedy nevzdala /inak na minuloročnom maratone som zase ja podržala jedneho bežca a ťahala som ho až 5km, vratila som čo mi bolo raz dane/.

Do ciela som dobehla ešte skor ako Kenania zabehli svoj celý maraton a moj usmev bol taký velký že sa to nedalo asi ani odmerať. Od vtedy mi beh ostal v srdi aj v nohách a je tam do dnes!

Tento beh bol pre mna zlomový a nazaj neskutočný zážitok, pretože som dokazala tento beh a nevzdala ho bolo mi umožnene behať ešte pllllllllllno dalších behov,. Beh proste milujem.

Momentáne som už vydata a mam  deti , ale behať som nikdy neprestala . Behala som aj s babom brušku a behavam aj ked kojim. A to všetko preto lebo my sme stvorený pre beh.

Milujem beh lebo beh miluje mna.



Přidej komentář: